Možno ju poznáte pod starým názvom Brnčalka, ktorý dostala po Albertovi Brnčalovi, ktorý ako horolezecký inštruktor zahynul v Malej zmrzlej doline.
Chata je turistami veľmi obľúbená pre krásne sfarbené pleso, nad ktorým stojí a pre okolostojace štíty Belianskych a Vysokých Tatier. Taktiež pre východiskový bod na iné, náročnejšie túry. Je otvorená celoročne a dostanete tu napapať aj napiť.
K Zelenému Plesu sa dostanete najjednoduchšie od autobusovej zastávky Biela voda alebo autom môžete zaparkovať priamo na parkovisku Biela voda.
Chodník začína práve od tohoto parkoviska so značkou udávajúcou čas tri hodiny aj päť minút. S pevnými topánkami, pri ktorých sa nebudete báť svižného kroku
a nebudete potrebovať rozmýšľať kam nohu medzi kamene položiť, to v úplnej pohode zdoláte za dva a pol hodiny.
Vo všetkých turistických príručkách som si prečítala o tejto trase ako o ľahkej prechádzke…Nesúhlasím.
Terén je na nohy náročný a hoci asi každý druhý človek, pokiaľ som si všímala mal botasky, tu by som rozhodne neposlala človeka, ktorý toho nemá moc odchodené po horských chodníkoch v botaskách.
Hoci chodník skutočne len mierne stúpa, sú úseky, ktoré sa idú len po kameňoch, na jeseň už olíznutých ľadom.
Dobre značená trasa nedá možnosť zle odbočiť, či dokonca zablúdiť.
Z trasy ku Zelenému plesu môžete odbočiť napríklad na Biele pleso až Tatranskú javorinu, Skalnaté pleso…